V Bukurešti už bolo asi dosť veľa ľudí, no ja ešte nie a keďže to bol naozaj podarený trip, rada sa s vami o tento zážitok podelím.
Moja spolubývajúca, kamarátka, fotografka a spolužiačka Lucia si vymyslela zaujímavú tému na svoju bakalársku prácu – zdokumentovať rumunské veštenie. Ja som sa podujala cestovat s ňou, keďže už dlho Rumunsko je môj cestovateľský sen. Našim primárnym poslaním bolo hľadať, fotiť a spovedať rôzne veštkyne a čarodejnice, ktorých služby sú v Rumunsku vyhľadávanejšie ako služby psychológov.
Vybrali sme sa teda na 10 dní do Bukurešti, bývali sme u najmilšieho couchsurfera na svete a spoznali sme nepoznané.
Najprv by som chcela upozorniť na to, že Bukurešť je nádherné aj strašidelné mesto, ako píše asi každý bedeker – Paríž východu. Je to naozaj tak, ultra lacné a prakticky bez turistov. Doprava, jedlo, celkovo všetko nás na tých 10 dní vyšlo asi tak na 120 eur na osobu, (nerátam letenky, ubytovanie bolo zadara) a to sme vôbec nešetrili, furt sme sa vyvážali taxíkmi a mastili žalúdky nejakými lakocinkami – ak v Rumunsku varia psov, asi by sme to mali začať praktizovať aj u nás, lebo mi tam všetko chutilo neskutočným spôsobom, a to aj napriek mojim zubným ťažkostiam (4 dni pred tripom začala rásť dolná osmička, ktorá sa na cestách samozrejme že zapálila… ešteže Lucia nezabudla zobrať dva litre tatkovej domácej)
Čo sa týka takého mestského turizmu - áno - pozreli sme si všetky tie obrovitánske budovy, do vnútra Čaučeskovho paláca sme sa nedostali, lebo bol (v utorok?) zatvorený, tak sme si ho aspoň obišli (trip na dve hodiny). Ono celkovo to mesto vo vás vzbudzuje dojem, že ste vlastne trpaslík, lebo okolo bulvárov sú nastavané kamenné masívne domy, ktoré sú fakt že monumentálne a mixuje sa tam srašná bieda s totálnym bohatstvom. Tak my sme sa zamerali na to podivné balkánske bohatstvo teda.
Ale osobne odporúčam nevynechať skanzen a špacírku po Parcul Herăstrău a pár pekných barov, napr. Eden, Fabrica a B52.
Skanzen v Bukurešti |
fabrica, B52 a undergroundová atmo |
Maria bola najprv dosť nevrlá, ale veľmi rýchlo si nás obľúbila a okrem pózovania a veštenia nám dohodila všetky jej dcéry a dohodla nám fotenie s nimi a s ich rodinami. Toto už bol ťažký kaliber aj na Luciu a nášho dobrovoľného prekladateľa, ale naštastie sme to všetko zvládli a stihli nafotiť, bolo to celé sladko vyčerpávajúce, lebo každá z tých žien mala priemerne asi 8 malých detí, i keď musím uznať, že som v živote nevidela deti tak poslušné a vychované a ešte v takom hojnom počte.
Keby sme im povedali rovno, že sme ešte študentky, asi by nám ani neotvorili dvere. Vymysleli sme si teda historku, že robíme repotáž pre slovenské veštecké noviny. Vtedy sme ešte netušili, že projekt naozaj bude uverejnený v niekoľkých časopisoch a na internete ho bude zdieľať aj Rumunský Vice.
tradičný vidiek |
stále populárny spôsob dopravy |
Buzescu v plnej kráse |
Zážitkov máme mrte, najviac sa nám osvedčilo že úsmev je najdokonalejší komunikačný prostriedok v akejkolvek reči. Stratiť sa neznamená vždy stratiť sa, len nájsť neznámu - no častokrát lepšiu cestu.
Ó! a v Rumunsku sú fakt pekní a charizmatickí muži. Najkrajšie je, že o tom ani nevedia... našla by som si frajera:
A občas sa nájdu aj dve nasmrť unavené ženy zo Slovenska...
Tých fotiek z výletu je omnoho viac, ale snažila som sa krotiť. V lete s Luciou zakladáme amatérsku cestovku HYPSTER GYPSY DYNAMIT, máme v pláne Macedónsko, Bulharsko atd. takže cestovatelia, spojme sa.
No comments:
Post a Comment